Drahá naša rodinka, milí priatelia.

    Všetkých Vás vítam pri tejto slávnostnej príležitosti, rád Vás vidím. Teší ma, že sme mohli moju dcéru a zaťa dnes sprevádzať pri prekračovaní vstupnej brány do krajiny manželstvo.

Život má niekoľko medzníkov, ktoré ho rozdeľujú. A keď sa človek pozrie do spätného zrkadielka svojej životnej cesty, rozlišuje, čo bolo pred niečím, čo bolo po dačom. Uzavretie manželstva nie je malý medzník, je to veľká brána, ktorá delí našu cestu na dve časti. Na dve rôzne krajiny. Krajina prvá, v ktorej sa narodíme, je plná rôznych zážitkov, slobody, užívania si, ale aj hľadania samého seba. A tu človek spoznáva niekoho a zistí, že s držaním sa za ruky s tým človekom sa akosi kráča ľahšie aj veselšie. Spolu prekročia bránu a sú v krajine číslo 2. V krajine, kde sa už nežije pre seba. Tam je život už nie taký nezáväzný, mnohokrát komplikovanejší, plný kompromisov. No o to viac príjemnejší a napĺňajúcejší. Veď najväčšia radosť je tá, ktorú prežívame spolu s druhým človekom. A keď príde trápenie a človek vie, že sa mu musí postaviť, je tak dôležité vedieť, že v tom súboji máme spolubojovníka.

    Prajem našim deťom, neveste a ženíchovi, aby tú krajinu, do ktorej sa dnes presťahovali, pre nich ešte nepoznanú dobývali pomaly, vychutnávali si jej ovocie, menej pekné zákutia skôr obchádzali. Najdôležitejšie je držať jeden druhého a určite nezablúdite. Naopak, objavíte jej čaro a krásu.