Vážení rodičia, milí kolegovia, študenti a všetci prítomní!

My starší už vieme že čas, nenávratný to kolobeh nášho života, plynie rýchlo a aj pri tejto príležitosti si uvedomíme jeho rýchlosť toku.

Pred tromi rokmi, zdá sa mi to ako včera, som mala pred sebou triedu prvákov, študentov, ktorí práve opustili základnú školu. Boli to ešte deti. Dnes večer sa pozerám na pekné mladé dámy vo večerných šatách a mladých pánov v oblekoch. Vidím pred sebou mladých dospelých. Áno je to tak, aj ich vek je oficiálna dospelosť. Aj keď tie tri roky ubehli ako voda, bol to čas z pohľadu dospelých nie až tak dlhý. No oni práve za ten čas prešli premenou od detstva k dospelosti. Pravda ako triednej učiteľke prirástli mi k srdcu, strávili sme spolu nejednu vyučovaciu hodinu, ale aj čas pomimo školy. A preto sa mi dnes večer trochu tlačia slzy do očí, keď si uvedomím, že spoločne strávené chvíle sa chýlia ku koncu.

Študenti moji, mám vás rada, želám vám veľa šťastia a chuti do učenia, ktorú budete v najbližších mesiacoch potrebovať. Budem stáť pri vás. A taktiež vám budem potom želať všetko dobré do ďalšieho života, keď opustíte brány školy. Rada vás potom kedykoľvek uvidím.

No dnes večer študenti, prežívate niečo, čo sa stane len raz za život. Len raz si môže človek prežiť vlastnú stužkovú slávnosť. Preto dúfam, že si ju vychutnáte tak, aby ste mali na čo spomínať. A rodičia, tak tiež prežívate niečo neopakovateľné: stužková vlastného dieťaťa. Pozeráte sa naň a ste právom hrdí.

Tak teda želám všetkým krásny večer, príjemnú zábavu a aby si každý užil jedinečnosť tejto príležitosti.