Drahí moji!

Keď človek oslavuje okrúhly sviatok, zvykne sa na chvíľu pozastaviť, pozrieť sa na svoj život, porozmýšlať nad ním. Päťdesiatka je už to jubileum, kde sa pozeráme za seba, vnímame život ako príbeh, v ktorom hráme hlavnú postavu. A premietame si minulosť ako cestu, po ktorej sme sa dostali k prítomnosti.

Oslavujem dnes toto významné jubileum, mám vás tu všetkých: mojich najdrahších. Je to pre mňa príležitosť prihovoriť sa vám a povedať, že som šťastná, že vás mám a že som vďačná každému z vás, každému svojím spôsobom.

Prvá vďaka patrí vám: moji rodičia. Ja aj s bratom sme mali krásne detstvo. Pamätám si na dni bezstarostné, kedy sme len tak behali a hrali sa v záhrade, chodievali sme na výlety. Ako rodičia vždy ste sa o nás príkladne starali, pomáhali ste nám aj ako dospelým (finančne aj morálne) a stále ste našou oporou.

Veľká vďaka, snáď tá najväčšia patrí môjmu manželovi. Však kráčame spolu životom už 20 rokov. Stále sa máme radi, prežili sme spolu najkrajšie roky života, od mladosti cez časy, keď boli deti malé až doteraz. Máme spolu dve nádherné deti. 

Veľká vďaka patrí aj mojim svokrovcom, ktorí nám vždy pomáhali aj pomáhajú ako vedeli.

No a napokon moje deti, moje dve veľké pýchy. Ste už dospelí ľudia, čo sa mi niekedy ani nechce veriť. Začínate si vytvárať vlastné životy. Viete, že vaše šťastie a spokojnosť bude mojím najväčším potešením. Nie je nič krajšie pre matku, ako sa pozerať na svoje deti, keď sa im darí. A samozrejme pomoc a oporu vo mne a otcovi vždy nájdete. My už len tak potichu dúfame, že sa raz postaráte o to, aby znova detský džavot zavítal do našej rodiny. Pretože rôčky vášho detstva, tie časy nádherné sú už za nami, no tešíme sa zas, ako sa budeme môcť hrávať s našimi vnúčatami.

Tak to tak všetko, čo som mala na srdci, čo som vám chcela povedať. Všetkým vám teda veľmi ďakujem, za to, že ste tu dnes so mnou, za to, že ste…

Prajem vám príjemné rodinné posedenie!