Drahí naši rodičia, vážení učitelia, milí spolužiaci!

Áno, prišiel ten deň. Deň našej Stužkovej slávnosti. Na hruď nám bude pripnutá zelená stuha a my ju budeme až do maturitných skúšok s hrdosťou nosiť. Dnes večer je naša slávnosť a my sme šťastní.

Sme však šťastní najmä preto, že sme tu spolu s vami, s ľuďmi, ktorých máme radi, ktorí pre nás veľa spravili. Ste tu s nami vy naši najbližší: milovaní rodičia, súrodenci, priatelia aj lásky. Ste tu s nami aj vy drahí učitelia, ktorí ste s nami za posledné roky a robíte pre nás skutočne veľa. A tu je ten priestor povedať vám to a vzdať vám slová vďaky.

Rodičia ďakujeme vám za detstvo, za vašu starostlivosť, za vašu lásku. Aj keď možno nie vždy sme deti poslušné, nie vždy len radosť prinášame, sme však vaše deti a ľúbime vás. Možno máte slzy v očiach a vravíte, že sme už vyrástli. No aj keď sa niekedy tvárime dospelo, srdcia naše sú ešte detské. Sme ešte mláďatá, čo sa snažia poznať svet veľkých, no potrebujeme vás ešte veľmi. Stojte pri nás, držte nás, je ťažké vyznať sa vo svete dospelých.

Učitelia ďakujem vám za vzdelanie, za vaše pochopenie, usmerňovanie, za váš ľudský prístup, za to, že viete byť nielen našimi učiteľmi ale aj priateľmi. Budeme na vás v dobrom spomínať.

Náš čas strávený v tejto škole, ktorý sa pomaly chýli ku koncu je pre nás dôležitým obdobím života. Bolo to naše dospievanie. Vznikli tu mnohé priateľstvá, zažili sme spolu veľa pekných chvíľ. Škola nás spojila, bola dôvodom, že sme sa stretli a mali možnosť štyri roky stráviť spoločne. Za chvíľu sa každý rozídeme svojím smerom. No spomienky na tento čas v nás ostanú a pevne verím, že putá vzniknuté medzi nami sa tak rýchlo neroztrhnú.

Prajem teda všetkým príjemnú zábavu a aby ste na dnešný večer v dobrom spomínali.

Nech žije Stužková slávnosť.